Mira

Pred pár týždňami som sa vybrala vybaviť ,,papiere“ na košický magistrát. Vo vestibule som natrafila na skupinu aktivistov. Vraj tam boli s cieľom apelovať na poslancov zastupiteľstva, aby si uvedomili zodpovednosť za zdravie štvrť milióna ľudí a zabránili nebezpečnej ťažbe uránu v bezprostrednej blízkosti Košíc. S maximálnym nasadením prišli chrániť zdravie a život všetkých Košičanov.

Vo vodcovi tejto skupiny ľudí som spoznala nášho košického bojovníka proti všetkému, pána Rovinského. V ten deň bojoval proti geologického prieskumu na Jahodnej.

V princípe rozumiem pojmu geologický prieskum. Sama som z prostredia, kde žili a pracovali dlhé roky geológovia aj baníci (spišský región). Stovky rodín na Spiši boli ešte pred 20 rokmi závislé na geológii a baníctve. Možno v každej druhej rodine by ste našli niekoho, kto bol zamestnaný či v prieskume, alebo priamo v baníctve. Keď štát v čase nepriaznivej situácie na trhu prestal geológiu a rudné baníctvo podporovať, ekonomicky na to doplatili stovky rodín. Zo dňa na deň vznikli v regióne doslova ,,hladové doliny“. Tento segment znamenal pre spišský región to isté, ako pre Košice US Steel. Ak by Američania zavreli fabriku, polovica rodín v Košiciach príde o príjem.

Vyrástla som v prostredí so stáročnou baníckou tradíciou. Všade sa niečo skúmalo, ťažilo, Na mnohých miestach ešte aj dodnes stoja banské veže. V tesnej blízkosti nášho okresného mesta sa dokonca ťažil aj urán.

Pravda je však aj to, že po vtedajšom baníctve nám ostali environmentálne záťaže. Je pravda, že vznikali aj pracovné úrazy, aj smrteľné. Je pravda, že boli aj tzv. choroby z povolania. Ale v ktorom priemyselnom odvetví to tak nie je?

A čo sa týka technológií,… pred dvadsiatimi rokmi mal prvý mobilný telefón 5 kg a veľkosť kufra. A dnes? Prečo mám pochybovať o tom, že technológie v oblasti geológie a baníctva zostali na úrovni sedemdesiatych rokov minulého storočia?

Prečo pochybovať o súčasnej prísnej legislatíve, ktorá nás hoci len v bežnom každodennom živote – ,,núti“ tankovať bezolovnatý benzín, chodiť na emisné kontroly, zakazuje nám fajčiť vo verejných budovách, atd. Neverím, žeby bolo reálne, aby nejaká firma mohla vykonávať činnosť, ktorá by tak ohrozovala ľudí, ako som sa to dozvedela od tých protestujúcich na magistráte.

Tragické je naopak konanie pána Rovinského. To, ako v snahe o svoje zviditeľnenie neváha zneužiť ani strach ľudí z onkologických ochorení. Čo sa týka zvýšenej radiácie, tak áno, doterajšie výskumy potvrdzujú, že je jedným z mnohých rizikovým faktorov onkologických ochorení. Zdôrazňujem, jedným z mnohých. Pán Rovinský však s bohorovnosťou jemu vlastnou dáva znamienko rovnosti medzi ťažbu uránu a rakovinu.

A úplne najtragickejšie podľa mňa je to, že keď som si na základe onoho ranného ,,stretnutia“ s jeho bojom o zdravie Košičanov pozrela internet, našla som pozvánku na tento jeho protest

a jej súčasťou boli fotografie konkrétnych detských onkologických pacientov…

…pýtam sa v mene všetkých rodičov – ako by ste sa cítili, keby boli fotografie vašich detí takto zneužité? Ako by ste sa cítili, keby vaše dieťa bojujúce so zákerným ochorením poslúžilo na zviditeľnenie akože-aktivistu, usilujúceho sa viac ako dvadsať rokov o akúkoľvek pozíciu v rámci samosprávy vášho mesta? Ide mu o ochranu života a zdravia alebo o zneužitie čohokoľvek na dosiahnutie vlastných cieľov???